vesmir

Najstaršie nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

Ako najstaršie nálezy rodu Homo sa obyčajne udávajú nálezy:

• Chemeron/Baringo v Keni (2,456 - 2,393 mil. BP, značka KNM-BC-1, podľa podľa Schwartz a Tattersall 2005 skôr patrí k druhu Paranthropus aethiopicus),
• Uraha v Malawi (2,4 mil. rokov resp. presnejšie 2,5-2,3 mil. BP, značka HCRP UR 501 resp. UR-501) a
• Hadar v Etiópii (2,36 mil. rokov, značka AL 666-1 resp. A.L. 666-1, podrobnosti pozri v článku o náleze).

Prvé dva uvedené nálezy sa spolu s ďalšími veľmi starými nálezmi Shungura Members E-H (t.j. Shungura členy E-H) v Etiópii (od 2,4/2,3 mil rokov) a Nachukui (West Turkana) v Keni (2,3 mil. rokov alebo 2,4-2,3 mil. BP) obyčajne radia pod alebo niekde blízko k druhu Homo rudolfensis. Nález z Hadaru sa naopak obyčajne pripisuje pod alebo blízko k druhu Homo habilis ^[1]. Treba ale poznamenať, že menšina textov uvádza, že sa bližšie neidentifikovaný Homo sp. našiel aj v Shungura Member D (Shungura člen D), ktorý má datovanie 2,5 - 2,4 mil BP (ostatní autori nachádzajú rod Homo v Shungure výslovne až od členu E) ^[2].

Druh Homo gautengensis, vytvorený až v roku 2010, môže byť o niečo starší než vyššie uvedené nálezy: Hoci sa obyčajne uvádza, že začína niekde tesne pred 2 mil. BP, nález Stw 53, ktorý doň spadá, môže byť podľa niektorých nových datovaní starý až 2,4 či 2,6-2,0 mil. BP a nález Stw 151, ktorý tiež spadá do tohto druhu (a predtým nemal presné zaradenie), má podľa staršieho datovania 3 až 2,6 mil. BP a podľa novšieho datovania 2,6-2,0 mil. BP. ^[3]

Treba poznamenať, že informácia, že Homo habilis (a teda rod Homo) vznikol už pred 3 (či dokonca 4) mil. rokov (namiesto 2,4 mil.), ktorá sa vyskytuje v literatúre najmä konca 70. rokov a 80. rokov 20. storočia a stále ešte vo všetkých slovenských učebniciach pre základné školy (a prinajmenšom jednej pre stredné), nie je správna. Vyplýva z starších predbežných datovaní nálezov a zo staršieho zaradenia niektorých nálezov pod Homo, ktoré sa dnes zaraďujú pod australopitekov a podobne; ide najmä o datovanie nálezu KNM-ER 1470 (od konca 80. rokov obyčajne radeného pod druh Homo rudolfensis) na 2,9 mil. BP, ďalších nálezov z lokalít Koobi Fora a Swartkrans na "2-3 mil." a niektorých nálezov z Afaru (presnejšie Hadaru) na 3-4 mil. ^[4]. Správne datovanie nálezu KNM-ER 1470 je však nakoniec iba 1,88 až 1,95 mil. rokov BP, ostatné nálezy sú tiež všetky oveľa mladšie a spomínané nálezy z Afaru sa dnes pripisujú druhu Australopithecus afarensis. ^[5].

Ak sa do rodu človek zaradí aj (pozri tu pod podnadpisom Systematika) Kenyanthropus platyops, tak sú najstaršie nálezy staré zhruba 3,5 mil. rokov, ak sa do rodu človek zaradia aj australopiteky, parantropy, ardipiteky, Orrorin a Sahelanthropus, tak sú najstaršie nálezy staré zhruba 7 mil. rokov. Ak sa do rodu človek zaradia aj šimpanzy a gorily, sú najstaršie nálezy sporné, pretože dátum vzniku týchto rodov je nejasný, v extrémnych interpretáciách sa vývojovo oddelili pred 10,4 mil. rokov (šimpanz) a 14,4 mil. rokov (gorila), pravdepodobnejší vek bude ale asi okolo 7 mil. rokov.

Ak sa naopak do rodu človek nezaradí (pozri tu pod podnadpisom Systematika) Homo habilis a Homo rudolfensis, sú najstaršie nálezy zhodné s najstaršími nálezmi Homo ergaster resp. Homo erectus (pozri príslušné články).

Najstaršie nálezy človeka špeciálne pre územie Ázie a Euŕopy sú uvedené v článku človek vzpriamený a človek zručný: Človek vzpriamený#Časové vymedzenie a Homo habilis#Možné mimoafrické nálezy

Teórie vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú dve teórie o vzniku rodu Homo:

• Teória prevratných evolučných pulzov (autor Elizabeth Vrbová, polovica 80-tych rokov): V dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili prudké zmenšenie plochy lesov a ich zachovania sa len vo forme izolovaných „lesíkov“ roztrúsených po savane sa pred 2, 6 miliónmi rokov stali „izolovanými“ aj obyvatelia jednotlivých lesíkov, čím časom vzniklo mnoho nových druhov Homo (ale aj iných živočíchov). Túto hypotézu uvítali najmä zástancovia teórie prerušovanej rovnováhy (punctuated equilibrium), ktorá vysvetľuje evolúciu striedaním období vývojovej stagnácie (stázy) a prudkých evolučných „výbuchov“.
• Teória kumulatívnych ekologických zmien (autor Anna K. Behrensmeyer, 1997): V dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili pred 2,5 – 1,8 mil. rokov nástup chladnejšieho a suchšieho podnebia a klimatické výkyvy, došlo k zmene fauny v prospech savanových druhov (nahradenie až okolo 60% suchozemských cicavcov), ku ktorým patrili aj prví predstavitelia rodu Homo – Homo sp. a Homo rudolfensis. Táto teória je založená na výskume Turkanskej kotliny v Keni.

Obe teórie sú založené na klimatických zmenách podnebia smerom k suchšiemu a chladnejšiemu podnebiu s klimatickými výkyvmi v Afrike na konci pliocénu (presnejšie pred 2,8 – 1,8 mil. rokov; v Európe vtedy začínala ľadová doba).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Homo sa odlišuje od podčeľade australopitekorodých týmito znakmi:

• existencia kultúry – u ich najstarších druhov cieľavedomá výroba a používanie nástrojov
• väčší mozog (aj relatívne) – rozdiel minimálne asi 500 cm³
• oveľa menšie zuby a čeľusť, parabolické zubné oblúky
• kosti: tenšie lebečné kosti, veľká hlavica a kratší krčok stehnovej kosti, nezošikmené lopaty panvy

V prípade relatívnej veľkosti mozgu (vzhľadom na hmotnosť tela) pozorujeme stagnáciu (tzv. stázu) tejto charakteristiky od cca 1,8 mil. rokov BP až do obdobia pred 600 000 rokmi, potom nastal prudký rast kapacity lebky vrcholiaci v období pred cca 50 000 - 30 000 rokmi. Od tých čias sa tak priemerná telesná hmotnosť, ako aj absolútna veľkosť mozgu začali zmenšovať a tento trend pokračuje až do súčasnosti. Na rozdiel od spomínaných dvoch absolútnych charakteristík sa zväčšuje relatívna veľkosť mozgu a to v dôsledku zmenšovania telesnej hmotnosti.
Pokiaľ ide o zmeny telesnej výšky v priebehu fylogenézy, nie sú trendy týchto zmien jednoznačné. Výška postavy kolísala nielen z diachrónneho, ale aj z regionálno-geografického hľadiska, zhodou okolností dosahovali dvaja chronologicky i geograficky rozdielni hominidi - príslušník druhu H. ergaster zo Západnej Turkany a hominid (H. heidelbergensis?) z Berg Aukas v Namíbii - rovnakú výšku 185 cm. ^[6]

Človek stratil svoje kompletné ochlpenie pravdepodobne ešte ako Homo erectus, keď sa z neho stal vytrvalostný bežec. Vytrvalostný bežec sa potrebuje potiť, aby sa ochladil. Preto časom došlo k redukcii počtu vláskových buniek v prospech tvorby potných žliaz.^[7]

Dnes je biologická evolúcia človeka zväčša ukončená. Celý svet je osídlený ľudmi. Už niet neobjavených životných priestorov, ktorým by sa menšie priekopnícke skupiny museli prispôsobovať. Okrem toho sa ľudstvo silno premiešava. Preto je nepravdepodobné, že by sa presadili nové mutácie. V našom modernom svete okrem toho už prispôsobenie na klimatické podmienky nezohráva žiadnu podstatnú rolu. Kultúrna evolúcia je pre nás oveľa dôležitejšia. Strata určitých znakov však bude pokračovať (napríklad strata zubov múdrosti, na ktoré už v dnešnej dobe upravovanej a prispôsobovanej stravy nie sme odkázaní) a evolúcia sa pravdepodobne obnoví aj po osídlení vesmíru.^[7]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Stručne o vzniku názvu druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy druhov človeka vznikali v minulosti skoro vždy tak, že sa jednému nálezu (napr. jednej vykopanej lebke) prisúdilo postavenie druhu a dostala rodové a druhové meno (napr. Pithecanthropus erectus - prvé je rodové meno, druhé je druhové meno). Často sa potom neskôr stalo nasledovné:

1. Druh bol presunutý do iného rodu. To sa taxonomicky prejaví tak, že druhové meno musí zostať pôvodné, ale rodové meno sa (pochopiteľne) zmení. Napr. presun druhu Pithecanthropus erectus z rodu Pithecanthropus do rodu Homo znamená, že sa druh musí premenovať na Homo erectus, a presun druhu Homo rudolfensis z rodu Homo do rodu Kenyanthropus znamená, že sa druh musí premenovať na Kenyanthropus rudolfensis.

2. Druhu boli priradené aj ďalšie, podobné nálezy. Typickým príkladom je druh Homo heidelbergensis, ktorý pôvodne zahŕňal len nález Mauer 1, ale dnes už zahŕňa často minimálne všetky nálezy na svete z obdobia medzi 600 000 až 250 000 BP.

3. Druh bol preklasifikovaný na poddruh (inými slovami: bol preradený pod iný druh). To sa taxonomicky prejaví tak, že sa pôvodné druhové meno pridá na koniec názvu druhu, do ktorého starý druh presúvame. Napríklad Homo pekinensis bol preradený pod druh Homo erectus a tvorí tam teraz poddruh - preto bol premenovaný z Homo pekinensis na Homo erectus pekinensis.

Dnes sa druhy obyčajne tvoria tak, že sa stanoví jeden nález ako holotyp (typový nález), plus často aj - ak existujú - niekoľko paratypov, a neraz sa ešte v texte opisu druhu uvedú (ak existujú) ďalšie nálezy, ktoré podľa autora do druhu asi patria.

Spornosť klasifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie jednotlivých nálezov do jednotlivých druhov (resp. vôbec uznávanie samostatnej existencie jednotlivých druhov) je často sporné. Táto spornosť v mnohých prípadoch nie je výnimkou v celej biologickej systematike, ale pre paleoantropológiu je obzvlášť typická. Vyplýva z toho, že

• pojem druh (a tým pádom aj poddruh a podobne) nie je jednoznačne definovaný, resp. definícií existuje viacero a žiadna nie je rozhodujúca, preto aj rôzni autori zdôrazňujú odlišné kritériá pri posudzovaní nálezov
• pri hodnotení fosílií sú viaceré definície druhu problematické, pretože z kostí možno vyčítať len obmedzené množstvo informácií o organizme
• jednotliví autori niekedy dospejú pre hodnotení morfologických charakteristík toho istého nálezu k iným výsledom
• rôzni autori vychádzajú z rôznych datovaní nálezov (jednotlivé nálezy majú veľmi často viacero datovaní v závislosti jednak od autora a roku datovania a jednak od metódy datovania)
• niektorí autori uprednostňujú systém pozostávajúci z menej väčších druhov (tzv. lumpers) a niektorí systém pozostávajúci z viacerých menších druhov (tzv. splitters)
• niektorí (skôr starší) autori vidia vývoj človeka ako časom sa postupne meniaci jeden "typ" organizmu, kým iní (skôr novší) autori vidia vývoj človeka ako komplikovaný rozvetvený "strom", v ktorom viacero "typov" existovalo neraz súčasne
• niektoré dáta (datovania, porovnania s inými nálezmi atď.) o danom náleze môžu byť v čase, keď písal jeden autor, už k dispozícii, ale v inom roku (trebárs aj len predchádzajúcom roku), keď písal iný autor, ešte k dispozícii neboli

Vývoj taxonómie rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Do polovice 19. storočia bol známy len človek dnešného typu, ktorého Linné v 18. storočí nazval Homo sapiens (ojedinelé nálezy iných druhov človeka, ktoré už vtedy existovali, neboli vtedy ešte správne identifikované).

V roku 1863/64 bol prvýkrát nález hominina (nález z Neandertalu z roku 1856) klasifikovaný ako ďalší druh človeka, a to ako druh Homo neanderthalensis. Odvtedy až do začiatku 90. rokov 19. storočia teda ľudia poznali len človeka dnešného typu a neandertálcov a neandertálcov považovali za najstarší doložený typ človeka (t.j. rodu Homo) na Zemi. Treba však dodať, že na čisto hypotetickej úrovni bol už v roku 1863/66 navrhnutý aj starší typ "človeka" (vtedy sa chápal ako medzičlánok medzi ľudoopmi a ľuďmi), pre ktorého bol navrhnutý názov pitekantrop (=opočlovek).

Na začiatku 90. rokov 19. stor. bol na Jáve objavený a opísaný pitekantrop (tentokrát už nie len hypoteticky), z roku 1907 pochádza nález z Maueru (Homo heidelbergensis v užšom zmysle), z rokov 1908-1915 nález z Piltdownu (ktorý sa neskôr ukázal byť podvodom) , z roku 1921 nález z lokality Broken Hill/Kabwe (Homo rhodesiensis v užšom zmysle) a v 20. rokoch bol objavený a opísaný sinantrop. Spojením a premenovaním rodov pitekantrop a sinantrop bol v roku 1940 formálne vytvorený druh Homo erectus, do ktorého boli následne postupne pridávané aj všetky ostatné (minulé aj nové) nálezy, ktoré nepatrili pod ľudí dnešného typu ani pod neandertálcov (napr. vyššie spomínaný nález z Maueru a Broken Hillu, ale aj mnohé ďalšie). Z hľadiska veku nálezov sa od objavenia pitekantropa (90. roky 19. stor.) do začiatku 60. rokov 20. stor. za najstarší typ človeka pokladal Homo erectus (resp. do cca. 1940 pitekantrop).

Začiatkom 60. rokov 20. storočia bol objavený a opísaný nový druh Homo habilis, a tento bol odvtedy považovaný za najstarší známy typ človeka. Zároveň sa v 60. rokoch definitívne presadilo klasifikovanie neandertálcov už nie ako samostatný druh, ale ako poddruh Homo sapiens neanderthalensis (človek dnešného typu sa podľa tohto prístupu klasifikoval ako Homo sapiens sapiens). Celkovo sa teda zhruba od 60. rokov človek delil len na 3 druhy: Homo habilis, Homo erectus a Homo sapiens.

V roku 1975 bol na základe nových nálezov (nájdených od roku 1970) opísaný ďalší druh – Homo ergaster, veľa autorov ho však neuznáva a považuje ho za súčasť druhu Homo erectus. V roku 1978 (ale pre anglicky hovoriaci svet až v roku 1986) bol opísaný ďalší druh – Homo rudolfensis; vznikol vyčlenením niektorých nálezov z druhu Homo habilis; ani tento druh niektorí autori neuznávajú. Pre tých, ktorí ho uznávajú, sa Homo rudolfensis z hľadiska veku stal najstarším známym typom človeka.

Zhruba začiatkom 90. rokov (najmä jedným textom od Rightmira z roku 1995) bol „vytvorený“ druh Homo heidelbergensis (v najširšom zmysle), ktorý zahŕňa rôzne nálezy, ktoré sa dovtedy klasifikovali sčasti ako neskorý Homo erectus a sčasti ako raný Homo sapiens. Niektorí autori z neho vyčleňujú africké nálezy ako samostatný druh Homo rhodesiensis (v najširšom zmysle). Formálne ale taxón Homo heidelbergensis existoval už pred 90. rokmi 20. storočia, najprv ako označenie nálezu z Maueru a neskôr u niektorých autorov ako poddruh (väčšinou druhu Homo sapiens), ktorý zahŕňal skupinu nálezov príbuzných s nálezom z Maueru (nie nepodobnú druhu vytvorenému v roku 1995). Podobne aj Homo rhodesiensis existoval už predtým - najprv ako označenie nálezu z Kabwe a neskôr ako poddruh zahŕňajúci skupinu nálezov.

Zhruba v rovnakom čase, v rokoch 1995 a 1997, bolo presvedčivo ukázané, že neandertálci sú predsa len samostatný druh človeka (a nie poddruh Homo sapiens neanderthalensis) a odvtedy sa teda klasifikujú (tak ako kedysi) ako Homo neanderthalensis (človek dnešného typu sa potom tak ako kedysi klasifikuje ako druh Homo sapiens a nie ako poddruh Homo sapiens sapiens). Okrem toho sa od konca 20. storočia u menšiny autorov presadilo klasifikovanie nálezov, ktorí iní zaraďujú ako Homo habilis a Homo rudolfensis, pod rod australopitek namiesto pod rod Homo (takýto postup ale existoval už v 70. rokoch).

Od konca 90. rokov 20. stor. a v prvých rokoch 21. storočia bolo navrhnutých niekoľko ďalších samostatných druhov, konkrétne to sú druhy (v zátvorke je rok opisu): Homo antecessor (1997), Homo georgicus (2002), Homo cepranensis (2003), Homo floresiensis (2004), Homo sp. Altai (2010), Homo gautengensis (2010). Vo všetkých prípadoch (snáď okrem Homo antecessor) je zatiaľ viac či menej sporné, či ide o samostatné druhy a vo všetkých prípadoch okrem Homo gautengensis boli druhy vytvorené na základe novo objavených nálezov.

V prvých rokoch 21. storočia menšina autorov do rodu Homo presunula aj druhy, ktoré iní klasifikujú ako Kenyanthropus platyops a Australopithecus garhi, a menej často aj niektoré alebo viaceré z druhov, ktoré iní klasifikujú ako rody australopitek, parantrop, gorila a šimpanz.

Od začiatku 21. storočia niektorí autori klasifikujú druh Homo rudolfensis ako druh Kenyanthropus rudolfensis.

Malá menšina autorov klasifikuje (už od konca 20. storočia) ako Homo sapiens všetko to, čo iní klasifikujú ako Homo ergaster. erectus atď. až po človeka dnešného typu, a niektorí dokonca ako Homo sapiens klasifikujú všetky nálezy Homo vrátane Homo habilis/rudolfensis.

Stručná verzia súčasnej systematiky[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná (stav leto 2011) najrozšírenejšia systematika (klasifikácia) je takáto:

rod človek (Homo):

• †Homo sp. (viacero nálezov)
•  ?†Homo gautengensis
• †Homo rudolfensis/Kenyanthropus rudolfensis - človek turkanský
• †Homo habilis - človek zručný
•  ?†Homo ergaster - človek pracujúci
•  ?†Homo georgicus - človek gruzínsky
• †Homo erectus - človek vzpriamený
• †Homo antecessor - človek predchodca
•  ?†Homo floresiensis - človek floreský
•  ?†Homo sp. Altai/Homo altaiensis
• †Homo heidelbergensis - človek heidelberský
• †Homo neanderthalensis - človek neandertálsky
• Homo sapiens - človek rozumný

Podrobnejšia verzia súčasnej systematiky[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivky:

• uvedené sú "hlavné" vedecké/latinské názvy, všetky synonymá a slovenské názvy sú kvôli prehľadnosti uvedené v prvej tabuľke nižšie
• odsadené názvy – t. j. druhá, tretia atď. úroveň odrážky – predstavujú v zásade poddruhy alebo subjektívne synonymá, ojedinele len pomocné údaje
• prístup, pri ktorom sa do rodu človek (Homo) zahŕňajú aj parantropy, australopiteky (okrem Australopithecus garhi a Australopithecus sediba) a prípadne aj šimpanz a gorila tu nie je zohľadnený (k tomu pozri podnadpis Alternatívne systematiky)

rod človek (Homo):

• †Homo sp. – rôzne ťažko zaraditeľné nálezy
• ?†Homo platyops/Kenyanthropus platyops – nález KNM-WT 40 000; v roku 2003 preradené do rodu Homo z rodu Kenyanthropus, preradenie je sporné
•  ?†Homo garhi/Australopithecus garhi – väčšinou však zaraďované ako druh rodu australopitek
•  ?†"Australopithecus" sediba – nález opísaný v roku 2010 ako druh rodu australopitek, podľa viacerých bádateľov je lepšie ho preradiť pod Homo (potom by sa volal "Homo sediba", ale formálne tento názov zatiaľ, zdá sa, nikto nenavrhol)
• †Homo habilis/Australopithecus habilis v širšom zmysle/habilin:
  •  ?†Homo gautengensis – prehodnotenie starších nálezov (ktoré sa predtým zaraďovali najmä pod Homo habilis alebo Homo ergaster) v roku 2010; patrí sem aj Homo capensis (t.j. človek swartkranský - pozri nižšie)
  • †Homo rudolfensis/Kenyanthropus rudolfensis/Australopithecus rudolfensis
  • †Homo habilis/Australopithecus habilis v užšom zmysle
• †Homo erectus v širšom zmysle:
  • ?†Homo ergaster – zaraďované aj pod Homo habilis v širšom zmysle:
    • †Homo okotensis – nález KNM-ER 3883
    • †Homo kenyaensis – nález KNM-ER 3733
    • iné
  •  ?†Homo georgicus – nálezy z Dmanisi; často považované za Homo ergaster
  • †Homo erectus v užšom zmysle
    • †Homo erectus erectus - nálezy: Kedung Brubus 1, časť nálezov z lokality Trinil, časť nálezov z lokality Sangiran a lokalita Sambungmacan
    • †Homo erectus modjokertensis – nález z lokality Mojokerto (Modjokerto 1) a časť nálezov zo Sangiranu (Sangiran 1a, Sangiran 1b); vrátane Homo erectus robustus(t.j. nálezu Sangiran 4); Homo modjokertensis býva zaraďovaný aj pod Homo erectus erectus
    • ?†Homo erectus dubius – nálezy Sangiran 5 a Sangiran 9, zaraďované aj pod Homo palaeojavanicus
    • ?†Homo erectus palaeojavanicus/Meganthropus palaeojavanicus – časť nálezov zo Sangiranu (Sangiran 6a, časť Sangiranu 7, Sangiran 27, Sangiran 31); zaraďované aj rôzne inde a mimo Homo
    • †Homo erectus pekinensis - nálezy z lokalít Čou-kchou-tien, Paj-lung-tung (Bailongdong v okrese Jün-si (Yunxi)), Lung-ku-tung (Longgudong v okrese Jün-sien (Yunxian)) a príp. ďalších
    • †Homo erectus yuanmouensis – nález z lokality Jüan-mou (Yuanmou) v Číne; zaraďované aj pod Homo erectus pekinensis
    • †Homo erectus lantianensis  v širšom zmysle – nálezy:
      • †Homo erectus gongwanglingensis resp. Homo (erectus) lantianensis v užšom zmysle - nález lokality Kung-wang-ling (Gongwangling)
      • †Homo erectus chenchiawoensis - nález z lokality Čchen-ťia-wo (Chenjiawo)^[8]
      • † Homo erectus officinalis - nález z Hong Kongu, termín sa môže chápať aj ako identický s nálezmi z Lantianu ^[9]
• †Homo antecessor – nález z lokality Gran Dolina v Atapuerce v Španielsku (plus prípadne niektoré ďalšie nálezy), zaraďované aj pod Homo mauritanicus a inde; pozor na zámenu s nálezom z lokality Sima de los Huesos, ktorá je tiež v Atapuerce
•  ?†Homo floresiensis – nález na indonézskom ostrove Flores; zaraďovaný aj inde, pôvodne najmä pod Homo erectus, často pod Homo sapiens (ako synonymum) a od roku 2007 ho viacerí autori zaraďujú niekde k Homo habilis ^[10]
• †Homo heidelbergensis v širšom zmysle/archaický Homo sapiens) v širšom zmysle - niektoré alebo všetky európske (staršie aj neeurópske) nálezy sú občas zaraďované aj pod Homo neanderthalensis, staršie sa alternatívne (najmä) staršie nálezy a všetky ázijské nálezy zaraďovali pod Homo erectus:
  • †Homo heidelbergensis v užšom zmysle (napr. Szalay 1979, Klein 1999, Storch 2007, Vančata 2007) – t. j. niektoré európske a prípadne aj niektoré africké nálezy:
    • † Homo heidelbergensis v najužšom zmysle – nález z lokality Mauer (Mauer 1)
    • † Homo bilzinglebensis – nález z lokality Bilzingsleben
    • † Homo palaeohungaricus – nález z lokality Síleš (Vértesszöllös)
    • † Homo petralonensis – nález z lokality Petralona
    • † Homo tautavelensis – nález z jaskyne Arago pri Tautaveli
    • † Homo rhodesiensis – nález z Kabwe (Broken Hill) v Afrike; v širšom (novšom) zmysle je Homo rhodesiensis označenie pre všetkých afrických Homo heidelbergensis (prípadne okrem Homo mauritanicus)
    • † Homo saldanensis – nález z lokality Saldanha – Elandsfontein
    • iné
  • †Homo swanscombensis – nález zo Swanscombe; zaradenie sporné; spolu s nálezom z lokality Fontéchevade (dnes zaraďovaním pod neandertálcov) sa označuje aj akoHomo praesapiens sapiens; spolu s nálezmi z lokalít Steinheim, Schúl (Skhul), Tabun a Kafza (Qafzeh) sa označuje aj ako Homo sapiens intermedius ^[11]
  • † Homo steinheimensis – v užšom zmysle nález z lokality Steinheim an der Murr, zaraďované aj pod protoneandertálca alebo pod človeka heidelberského v užšom zmysle; v širšom zmysle predneandertálec/anteneandertálec (Homo sapiens anteneanderthalensis)
  • † Homo reilingensis – nález z lokality Reilingen
  • † Homo atapuerca – (?)nález zo Sima de los Huesos (každopádne Homo atapuerca nie je zhodné s Homo antecessor)
  • †Homo njarasensis – nálezy z Eyasi
  • †Homo daliensis – nález z lokality Ta-li (pchin-jin: Dali) v Číne a prípadne aj ďalšie podobné ako Ťin-niou-šan (Jinniushan) a pod.^[12]
  • †Homo mapaensis – v užšom zmysle nález z lokality Ma-pa (pchin-jin: Maba) v Číne, v širšom zmysle neskoré čínske nálezy patriace do archaického Homo sapiens (teda napr. aj Homo daliensis); ojedinele stále radené aj ako samostatný druh
  • iné
  • Poznámka: Tento článok ^[13] navrhuje druh Homo heidelbergensis deliť na 4 poddruhy: Homo heidelbergensis heidelbergensis, Homo heidelbergensis steinheimensis,Homo heidelbergensis rhodesiensis a Homo heidelbergensi daliensis
• †Homo neanderthalensis:
  • Homo sapiens praeneanderthalensis, resp. Homo aniensis v širšom zmysle:
    • †Homo aniensis v užšom zmysle – nález z lokality Saccopastore (pri rieke Aniene pri Ríme)
    • †Homo camerotensis - nález z lokality Camerota ^[14]
    • †Homo ehringsdorfensis – nález z lokality Ehringsdorf; v širšom zmysle zrejme celý protosapient ^[15]
    • †Homo galilensis – nález z lokality Az-Zuttíja (el-Zuttiyeh)
    • †Homo krapinensis  – nález z lokality Krapina
    • †Protanthropus tabunensis – nález z lokality Tabun (arab. Tabún)
    • iné
  • †Homo neanderthalensis v užšom zmysle:
    • †Homo chapellensis - nález z lokality La-Chapelle-aux-Saints; v širšom zmysle zahŕňa aj Homo mousteriensis
    • †Homo mousteriensis – nález z lokality Le Moustier; názov Homo mousteriensis sa môže byť v širšom zmysle aj synonymum neandertálcov (bežné svojho času vo Francúzsku); vo Wood 2000 text nejasne vyznieva tak ako by Homo transprimigenius (bez dodatku mousteriensis) označoval nálezy z Le Moustier, La Chapelle, La Ferrassie a La Quina
    • †Homo breladensis – nález z lokality St. Brelade (Normanské ostrovy); zaraďované aj pod Homo sapiens
    • † Homo spyensis – nález z lokality Spy
    • †Homo kiikobiensis – nález z lokality Kiik-Koba na Ukrajine
    • † Homo shanidarensis – nález z lokality Šánidar(angl. Shanidar), v širšom zmysle všetky (zrejme rané) ázijské nálezy Homo sapiens ^[16]
    • † Homo naulettensis – nález z lokality La Naulette v Belgicku
    • †Homo calpicus – nález Gibraltar 1 z lokality Forbes' Quarry v Gibraltári
    • iné
•  ?†Homo sp. Altai – nález z jaskyne Denisova, oddelil sa od človeka neandertálskeho pred 640000 rokmi^[17]
• Homo sapiens:
  • †Homo sapiens fossilis:
    • †Homo sapiens idaltu – nález z lokality Herto
    • †Homo sapiens afer – nález z lokality Border Cave (ale Homo (sapiens) afer Linnaeus 1758 označuje všetkých moderných Afričanov)
    • †Homo australoideus africanus – nález z lokality Cape Flats v JAR
    • †Homo capensis – sporný nález z lokality Boskop (pozor na zámenu s nálezom človek swartkranský)
    • †Homo drennani – nález z lokality Cape Flats v JAR
    • †Homo wadjakensis – nález z lokality Wadjak z Jávy
    • Homo sapiens cromagnonensis (t.j. európske nálezy):
      • †Homo spelaeus – nález Cro-Magnon 1
      • †Homo predmostensis – nález z lokality Předmostí
      • †Homo aurignacensis – nález z lokality Combe-Capelle
      • †Homo grimaldii – nález z lokality Grimaldi
      • †Homo priscus – nález z lokality Chancelade
    • iné
  • Homo sapiens recens
• incertae sedis - tým sa presnejšie na účely tohto zoznamu myslia taxóny, ktoré sa dnes obyčajne síce zaradujú pod niektorý z druhov rodu Homo, ale často je sporné, pod ktorý, resp. taxóny, ktoré sú z dnešného pohľadu rozdelené do viacerých druhov rodu Homo súčasne (sporné samozrejme môže byť zaradenie aj ďalších taxónov, tu nasledujú len "najspornejšie" prípady):
  • Afrika:
    • †Homo kanamensis – nález Kanam 1, zaraďovaný ako Homo erectus alebo Homo rhodesiensis alebo Homo soloensis alebo Homo sapiens alebo zriedkavo ako samostatný druh
    • †Homo habilis wushanensis - nález z lokality Lung-ku-pcho (pchinjin: Longgupo), zaraďovaný ako Homo habilis alebo Homo erectus alebo Homo ergaster alebo často mimo rodu Homo
    • †Homo microcranous – nález KNM-ER 1813; staršie zaraďované pod Homo habilis alebo všelikde inde, novšie skôr pod Homo ergaster; v knihe Schwartz-Tattersall 2005 Homo microcranous označuje skupinu (putatívnych erektov) tvorenú nálezmi KNM-ER 1813, OH 13 a OH 65 a KNM-WT 15000
    • Homo capensis - pôvodne nález SK 15 a pravdepodobne aj SK 45, neskôr aj nález SK 847 (v širšom zmysle); najnovšie sa zaraďuje pod Homo gautengensis, inak sa radí najmä pod Homo ergaster alebo Homo erectus alebo Homo habilis; pozor na zámenu s druhým významom názvu Homo capensis - človek boskopský
    • †Homo leakeyi - nález OH 9; zaraďované pod Homo ergaster alebo pod Homo erectus (v užšom zmysle); v širšom zmysle zahňa aj niektoré ďalšie africké nálezy
    • †človek olduvaiský – nález OH 9 a možno aj OH 12 (a prípadné podobné nálezy), o zaradení OH 9 pozri vyššie človek Leakyho, OH 12 je nález so sporným zaradením
    • †Homo mauritanicus – nález z lokality Tiganníf (Tighe(n)nif)/Tarnifin (Ternifine)/Palikao, prípadne plus ďalšie severoafrické nálezy z podobného obdobia a zriedkavejšie plus nález Gran Dolina (t. j. Homo antecessor); zaraďované pod Homo heidelbergensis alebo Homo erectus alebo najnovšie (pre nálezy: Tiganníf, Thomas Quarry, Awlád Hamída 1 a možno aj Sídí Abdurrahmán, Salá a Rabat/Kebibat) pod Homo ergaster ako poddruh Homo ergaster mauritanicus (pozri v článku Homo ergaster); nález Sídí Abdurrahmán má aj označenie †Pithecanthropus maghrebiensis
    • †Homo helmei – pôvodne len nález z lokality Florisbad, neskôr aj podobné nálezy od cca 270 000 BP (Florisbad, Laetoli atď.), ktoré sa najnovšie podľa Rightmira 2007 zaraďujú skôr pod človeka dnešného typu (nález Florisbad stále možno zaradiť pod Homo heidelbergensis)^[18], ale inak sa viacero nálezov z tejto skupiny (nie len Florisbad) u niektorých autorov obyčajne zaraďuje pod Homo heidelbergensis; občas sa Homo helmei zaraďuje aj ako samostatný druh
  • Ázia:
    • †Homo narmadensis – nález z lokality Narmada (Hathnora) v Indii; zaraďované pod Homo heidelbergensis alebo Homo sapiens (Homo helmei) alebo Homo erectus alebo zriedkavejšie pod Homo neanderthalensis
    • †Homo erectus hexianensis – nález z lokality Che-sien (pchin-jin: Hexian) v Číne; zaraďované pod Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) alebo Homo erectus (pekinensis)
    • †Homo erectus yunxianensis – nález z lokality Jün-sien (pchin-jin: Yunxian) v Číne; zaraďované pod Homo heidelbergensis alebo Homo erectus
    • †Homo erectus nanjingensis – nález z lokality Tchang-šan (pchin-jin: Tangshan) pri Nankingu (po čínsky: Nan-ťing, pchin-jin: Nanjing) v Číne; zaraďované pod Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) alebo pod Homo erectus (pekinensis)
    • †Homo soloensis – v užšom zmysle nálezy z lokality Ngandong (na Jáve), v širšom zmysle aj ďalšie podobné nálezy; zaraďované pod Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) alebo pod Homo erectus (u Santa Luca 1980 dokonca pod Homo erectus erectus ^[19]; pozor na zámenu s Homo erectus ngandongensis
    • †Homo erectus ngandongensis - nález Sambungmacan (súčasť "Sangiran Dome") ^[20]; zaraďované pod Homo erectus alebo pod Homo soloensis
    • †Paleoanthropus palestinensis - nálezy z lokalít Schúl, Tabun, Zuttíja a Šukbá ^[21]; nález Schúl sa dnes obyčajne radí pod Homo sapiens, ostatné obyčajne pod neandertálcov
    • †Homo palestinus/Homo palestinensis - primárne nález z lokality Kafza (Qafzeh), ale aj iné podobné, napr. Schúl; nálezy Kafza a Schúl sa dnes zaraďujú obyčajne pod Homo sapiens, ostatné obyčajne pod neandertálca; staršie Homo palestinus niekedy v širšom zmysle slúžil aj ako synonymum pre progresívneho neandertálca
  • Európa:
    • †Homo cepranensis – nález z Ceprana; najnovšie zaraďovaný pod Homo heidelbegensis, staršie zaraďovaný ako samost. druh, pod Homo antecessor, pod Homo erectus alebo pod Homo neanderthalensis ^[22]
    • †Homo aesernensis – nález z lokality La Pineta/Isernia (sporné datovanie: buď 780 000 alebo menej ako 500 000 BP ^[23]), zaraďovaný pod Homo erectus alebo Homo heidelbergensis, ale väčšinou sa zaradenie nešpecifikuje

Tabuľka synoným k názvom použitým v prehľade uvedenom vyššie (zoradené sú nie podľa abecedy, ale podľa poradia výskytu v prehľade uvedenom vyššie):